Priveľa hračiek deťom škodí

Hranie sa je najprirodzenejším prejavom dieťaťa. Cez hru sa učí a spoznáva svet, rozvíja všetky svoje schopnosti. No priveľa hračiek jeho potenciál ubíja. Ako je to možné?

Keď chceme dieťa potešiť, kúpime mu hračku. Na tom by nebolo nič zlé, no keď sa začne detská izba príliš zapĺňať, robíme dieťaťu medvediu službu… „Priveľa hračiek jednoznačne zhoršuje schopnosť dieťaťa sústrediť sa,“ hovorí psychologička a socioterapeutka Viera Lutherová. „Priveľa hračiek znamená priveľa podnetov. Je to záplava, ktorá zaťažuje mozog. Ten sa potom ťažko orientuje v množstve ponúk. Dieťa na to reaguje stiahnutím sa do seba, ale aj mrzutosťou, nervozitou, podráždenosťou.“

Nech sa nudí!

Podľa psychológov je ideálne, ak má dieťa okolo seba iba pár hračiek a chvíľu sa nudí. Tak zdravo! „Keď chceme urobiť niečo pre rozvoj koncentrácie detí, je dobré nechať ich v izbe iba s pár hračkami. Vtedy vzniká priestor tréning pozornosti, na sústredenú cielenú prácu aj na rozvíjanie fantázie a svojich talentov,“ nabáda psychologička Viera Lutherová.

Riaditeľka súkromnej materskej školy Športovček v Púchove, Andrea Poláčková, vie o hraní sa detí tiež veľa. „Opakovane pozorujem, že keď deti nemajú pri sebe svoje hračky, dokážu sa prehrať s tým, čo je momentálne k dispozícii. Preto si myslím, že menej hračiek vedie deti k nezávislej hre a kreativite, čo je základ na to, aby z detí vyrástli dobrí konzumenti. Minimalizmus by sme mali uplatniť hlavne v hračkách,“ upozorňuje.

Pri výbere hračiek je dobré myslieť na to, že hru by sa mal v prvom rade sprevádzať zážitok, z ktoré vzíde určitá skúsenosť.

Život nie je hra

„Hračka v dieťati vyvoláva zvedavosť, ako sa bude správať, čo môže od nej očakávať, ale zároveň sa dieťa učí s hračkou manipulovať, logicky uvažovať, spoznávať, ba dokonca vytvárať vzťahy či už k rovesníkom, alebo k dospelým. Hranie sa by mala byť cesta, bádania, objavovania a poznania,“ hovorí A. Poláčeková z SMŠ Športovček.

Ale život nie je vždy len príjemná hra. Tak ako dospelí majú niekedy náročnejšie dni, aj deťom sa hra niekedy nedarí, neposlúcha hračka alebo drobné prstíky, prípadne dieťa prehráva. A to je dobre! „Dieťa má vtedy príležitosť sa naučiť, že nie vždy v živote všetko vyjde tak, ako ono chce. Možno si to ani neuvedomujeme, ale všetkých ľudí bez ohľadu na vek posúvajú dopredu nielen pozitíva, ale aj negatíva. Deti v tom nie sú výnimkou, preto si myslím, že pri hraní by sa mala vytvára určitá rovnováha získavania zážitkov a skúseností, ktoré deti obohacujú,“ je presvedčená riaditeľka Športovčeka.

Rozhodujúci je rodič

Rodičia majú najväčší vplyv na to, aký človek z dieťaťa vyrastie. Preto nie je jedno, či dávajú prednosť klasickým hračkám, pri ktorých si dieťa rozvíja jemnú motoriku a musí pri nej premýšľať, z čoho pramenia otázky, na ktoré treba deťom odpovedať. Alebo uprednostňujú moderné elektronické hračky, ktoré vydávajú množstvo zvukov, sú krásne, majú pekné melódie, rozprávajú a blikajú. Deti si s takýmito hračkami vystačia aj samé, nepotrebujú pri sebe nikoho, čo však nie je najvhodnejším riešením, pretože keď už nič iné, tak sa naplno nerozvíja potenciál ich slovnej zásoby a poznania súvislostí v živote. „Hranie je potrebné striedať aj s inými aktivitami ako je pohyb, šport, záujmová činnosť, pre staršie deti aj povinnosti. Zároveň platí, že v živote dieťaťa nie je rozhodujúca kvantita hračiek, ale kvantita a kvalita spoločne stráveného času v kruhu rodiny,“ uzatvára A. Poláčková.

Citát

Menej hračiek vedie deti k nezávislej hre a kreativite