Aj deti potrebujú zmenu rytmu

/v /od

Kým sme boli deťmi, dva mesiace prázdnin sa nám zdalo primálo a želali sme si, aby sa realitou stalo sci-fi Julesa Vernea Dva roky prázdnin. A veru sa nám to aj splnilo! V momente, keď sme sa stali rodičmi školopovinných detí. Dva mesiace prázdnin?! Veď to sú pocitovo skoro dva roky! Čo si s deťmi celý ten čas počať?!

Do riešenia situácie je zapojená široká rodina. Babky a dedkovia, tety a ujovia, sesternice, bratranci… Deti si rôzne striedame, aby sme tie nekonečné týždne nejako vykryli, aby deti mali program, aby boli v bezpečí, aby boli spokojné. Výskumy potvrdzujú, že tieto zmeny rytmu sú dôležité pre človeka ako takého bez ohľadu na vek. Aj malý škôlkar potrebuje prázdniny od škôlky napriek tomu, že z pohľadu dospelého sa tam má dobre, iba sa hrá, cez obed spí a nič nerobí.

Aj deti potrebujú zmenu a voľnejší režim, aby si mohli naplno užiť a vychutnať zážitky. Je to energiou nabíjajúce a ozdravné. V zariadeniach Alexandra Complexu je naozaj veľa možností na zážitky a oddych. Či už v spoločnosti rodičov, respektíve iných členov rodiny alebo bez nich.

Pre spoločne strávené prázdninové dni odporúčame Avena Relax Hotel*** a Alexandra Wellness Hotel*** v Liptovskom Jáne a Horskú Chatu Orešnica*** v Račkovej doline. Všetky ponúkajú príjemné, aj deťom prispôsobené prostredie a ďalšie možnosti na oddych – tenis, kolky, bowling, kúpanie, wellness, masáže, turistiku…za naozaj príjemné ceny.

Detské tábory

Nielen na dni, kedy sú dospeláci v práci a deti nemajú s kým byť, ale aj kvôli vytváraniu nových priateľstiev a možnosti zážitkov, ktoré deti nemajú ani doma, ani u príbuzných, je v lete dobrým nápadom aj detský tábor. Pobytový alebo denný.

Nejaké voľné miesta sa ešte nájdu v dvoch turnusoch denného tábora v zážitkovom areáli Hunty Fish v Lednických Rovniach. O deti tam bude postarané od pondelka do piatku od 7:30 do 16:30 h. Počas týchto dní deti zažijú dobrodružstvá v krásnom prostredí a naučia sa, ako prežiť v prírode, ako založiť táborák, ako sa chytajú ryby, spoznávať dary lesa a tajomstvá kŕmenia zvierat. Urobia si výlet do čarovného lesa (náučný chodník Sv. Hubert, Košecké Podhradie) a spoznajú nových kamarátov. K tomu desiata, obed a olovrant, samozrejmosťou je pitný režim (možnosťou sú aj jedlá pre celiatikov a deti trpiace laktózovou intoleranciou). To všetko za 85 €.

Druhou možnosťou je pobytový Vittek Camp, ktorý bude hneď v prvý júlový týždeň v sTC Púchov. Robo Vittek so svojím tímom nielenže pomôže dievčatám a chlapcom zlepšiť sa vo futbale, ale ponúknu im aj ďalšiu pridanú hodnotu a možnosť stretnúť sa s hviezdami slovenského športu. Viac informácií na www.vittekcamp.com.

Raster

Prihlášku do denného tábora na Hunty Fish v Lednických Rovniach treba poslať najneskôr do 30.6.2019 na adresu prevadzkar@huntyfish.sk alebo sa prihláste telefonicky na 0907 741 695. Prihlášku a všetky informácie nájdete aj na stránke www.huntyfish.sk

Zážitok nielen pre chlapov a chlapcov

/v /od

Lovenie je v mužoch hlboko zakorenené. Že dnes sa to už nerobí? Omyl! Stále to potrebujú, malí aj veľkí. A my poznáme miesto, kde sa im pri vzrušujúcom, no bezpečnom love, vyplaví adrenalín do žíl.

Petrov, zdar! Pozdrav rybárov zaznieva v zážitkovom areáli Hunty Fish v Lednických Rovniach, okres Púchov, iba pár kilometrov z diaľnice D1. Kto sem príde, ten si miesto zamiluje. Rozľahlý areál s  reštauráciou špecializujúcou sa na jedlá z rýb a zveriny, niekoľko veľkých vonkajších terás, detské ihrisko, mini zoo a voda, voda, voda. Krásne zelený Hunty Fish je obklopený vodnými plochami a jazero je aj súčasťou areálu. Dá sa na ňom člnkovať a čo je dôležitejšie, keďže sme hovorilo o love – chytať ryby!

Celodenná zábava

Rybársky lístok na celodenné chytanie sa dá kúpiť priamo v reštaurácii. Otcovia synov určite ocenia, že chytať tu môžu aj deti. V jazere sú zubáče, pstruhy, šťuky, kapry aj pleskáče. Chytať sa môže na dve udice, ktoré sa dajú požičať v Hunty Fish spolu so sieťkou, podložkou a podberákom. „Chytanie rýb je u nás veľmi populárne, pretože je tu pokoj, ste v prírode, ale zároveň máte poruke všetok servis, ktorý môžete potrebovať. Reštauráciu, toalety, prípadne ohnisko či ubytovanie v zrube,“ ozrejmuje prevádzkarka Hunty Fish Daniela Lednická. „Veľkou výhodou je aj to, že na chytanie nepotrebujete platný rybársky lístok, stačí si kúpiť lístok u nás. Množstvo a druh návnad nie sú obmedzené, samozrejme, musia byť zdravotne nezávadné. A dva kusy chytených ušľachtilých rýb si môžu rybári odkúpiť.“

Hunty Fish je súčasťou siete Alexandra Complex, ktorej filozofiou je sústrediť na jednom mieste všetko, čo môže človek alebo rodina potrebovať na aktívny či pasívny oddych. Preto kým chlapi lovia ryby – samozrejme, že vítané je aj nežnejšie pohlavie – zvyšok rodiny má na Hunty Fish ďalšie možnosti zábavy a oddychu.

Mnoho tvárí

Zážitkový areál v Lednických Rovniach má však oveľa viac možností, dalo by sa povedať, že je to areál mnohých tvárí. Vždy sa tu niečo deje: koncerty, jarmoky, teambuildigy, svadby, pikniky, stretnutia kynológov, rybárske preteky… „Krásne je, že kto sem príde prvý raz, je úplne unesený z prírody a možností, ktoré tu sú. Nie je nič nezvyčajné, že sem za oddychom a jedlom cestujú ľudia aj desiatky kilometrov. Vedia totiž, že u nás strávia príjemný deň, na ktorý budú ešte dlho spomínať,“ uzatvára D. Lednická.

Raster

Zážitkový areál Hunty Fish, člen Alexandra Complex

Otvorené je denne a poteší, že v celom areáli je wifi. Cena celodenného rybárskeho lístka (na dve udice) je 10 €, deti zaplatia polovicu. Za požičanie udice zaplatíte 5 €, sieťka, podložka pod rybu a podberák sa požičiavajú za 3 €. Hunty Fish nájdete na adrese Jilemnického 30/56, Lednické Rovne. Viac informácií na www.huntyfish.sk, www.facebook/HuntyFish.com a na 0907 741 695.

Nová výhodná služba pre deti z MŠ Športovček

/v /od

Môže byť pohyb zábavou a zároveň prevenciou porúch pohybového aparátu? Určite! Práve na tom je založená nová služba pre deti v súkromnej materskej škole Športovček v Púchove. Fyziatrička a fyzioterapeutky z rehabilitačného centra Medella pravidelne organizujú pre deti cvičenia, ktoré sú pre drobcov hlavne zábavou, no odborníčky pritom odhaľujú možné problémy a zároveň nastavujú vhodnú terapiu.

O tom, ako sa bude vyvíjať pohybový aparát človeka, rozhoduje mnoho faktorov. Už v ranom veku je to napríklad obuv, spôsob sedenia, výška a tvrdosť lôžka, pohyb… Práve v tomto období sa dá veľa pokaziť, no aj naopak, upraviť vývin správnym smerom. Práve preto prišli v rehabilitačnom centre Medella s nápadom organizovať pre deti v škôlke pohybové aktivity na aktiváciu pohybového ústrojenstva a svalov. „Projekt sme najskôr predstavili rodičom a som rada, že sa im zapáčil. Zdravotné cvičenia detí pod vedením lekára a fyzioterapeutov prebiehajú v rámci výchovno-vzdelávacej činnosti raz za dva týždne a deti sa na ne vždy tešia. Je to nová služba, ktorú však zriaďovateľ nespoplatňuje, ale chápe ju ako bonus ku školnému,“ povedala riaditeľka SMŠ Športovček Andrea Poláčková.

Smiech a šantenie

My sme sa chceli presvedčiť na vlastné oči. A tak sme boli svedkami, ako do telocvične v SMŠ Športovček vošli najskôr najmladšie deti z triedy Žabiek. Na to, že majú super telocvičňu a oddychovú miestnosť, sú už zvyknuté, ale potešila ich zábavná dráha, ktorú tam pre ne prichystali fyzitrička MUDr. Ivana Húšťová v spolupráci s fyzioterapeutkami Mgr. Luciou Madejskou a Bc. Kristínou Kováčikovou. „Naším cieľom bolo, aby to deti nebrali ako vyšetrenie, kontrolu, ale, aby mali pocit, že sa hráme, čo sa nám, myslím, podarilo. Dráha bola postavená z nestabilných plošín rôznej výšky a tvarou, z valcov, rôznych prekážok, masážnych pomôcok, lôpt a vo finále ´za odmenu´ prechádzali tunelom. Zamerali sme sa hlavne na správne držanie tela, postavenie chodidiel, stabilitu a schopnosť sústrediť sa. Všetkým sa to veľmi páčilo a zapojili sa aj takí, ktorí na nás zo začiatku len ostýchavo pozerali z lavičky,“ povedala lekárka z Medella.

Deti rýchlo pochopili, čo majú robiť, jednu pomôcku preliezť, druhú podliezť, po ďalších kráčať, udržať rovnováhu, chytiť hodenú lpotičku… Usmievali sa, samozrejme, nielen preto, že keď bolo treba, hneď sa našiel pár rúk, ktoré pomohli. Po pol hodine Žabky vystriedali Lienky a nakoniec prišiel rad na Mravce.

Čo zistili?

„U najmenších detičiek je príliš skoro robiť diagnostické závery, je komplikovanejšie udržať ich v koncentrácii a želanej spolupráci, aj keď detičky zo SMŠ Športovček sú veľmi šikovné. Všímali sme si hlavne ich pohybovú zdatnosť, postoj, chôdzu, v pár prípadoch sme si všimli aj lokálnu hypermobilitu. A na tieto najčastejšie problémy, ktoré neskôr vedú k zdravotným problémom, sa budeme snažiť zamerať aj v budúcnosti,“ povedala MUDr. Ivana Húšťová.

Správny vývoj treba podľa nej sledovať hneď od narodenia a každú, aj len najmenšiu patológiu, treba riešiť čo najskôr. Niekedy sa stane, že pri pracovnej vyťaženosti sa na niektoré detaily pri preventívnej prehliadke pozabudne, rodič sa uspokojí, že je všetko v poriadku a prihlási dieťa na športový krúžok, kde sú neraz prehnané nároky a nie je venovaný adekvátny čas strečingu, regenerácii a rehabilitácii. To vedie k tomu, že sa o pár rokov objavia zdravotné komplikácie a dieťa sa musí vzdať toho, čo ho teší, napĺňa a čomu venovalo nemálo času a energie. „Podľa môjho názoru žiadny rodič dieťaťu neublíži, keď sa pred rozhodnutím, že ho prihlási na nejaký šport, poradí s odborníkom – fyziatrom alebo fyzioterapeutom. Je lepšie žiť s pocitom, že sme niekde v rámci prevencie prišli ‚zbytočne‘, ako si vyčítať, že sme prišli neskoro. Vieme rodičov edukovať, čo si treba na dieťati všímať, ukázať im pár jednoduchých cvikov, ktoré v rámci hry môžu s deťmi cvičiť,“ vysvetlila lekárka z Medella.

LČ

Rodí sa príbeh silnej značky

/v /od

Alexandra Complex je značka, za ktorou stojí slovenský majiteľ s veľkým srdcom a s citom pre hodnoty ako sú rodina, príroda, ekológia, udržateľný rozvoj…

Do portfólia Alexandra Complexu patria hotely na západnom Slovensku (Púchov) a v Tatrách (Jánska dolina, Račkova dolina), ktorých filozofiou je robiť život lepší. Či už pre jednotlivcov, alebo rodiny, firmy, podnikateľov.

Dobrý život, to sú aj zážitky a dobré jedlo, tie majú v Alexandra Complexe okrem hotelov svoje pevné miesto v zážitkových areáloch v lone prírody – v Hunty Fish v Lednických Rovniach a sv. Hubert v Košeckom Podhradí. Obe sa vyznačujú vynikajúcou reštauráciou, obe ležia na brehoch prírodného rybníka a obe ponúkajú takmer nekonečné možnosti zážitkov.

V neposlednom rade je symbolom dobrého života šport. Alexandra Complex vytvára podmienky na plnohodnotné športové aktivity pre jednotlivcov aj kluby, disponuje multifunkčnou halou európskych parametrov, krytou futbalovou arénou s umelou trávou, vonkajším futbalovým ihriskom s umelou trávou, ale aj zázemím pre športovcov – fitness, rehabilitácia, wellness.

Do rodiny Alexandra Complex patria aj zariadenia pre najmenších a pre ľudí vo vyššom veku – materská škola Športovček a Senior klub. Obe poskytujú nadštandardné služby za primerané ceny, lebo rovnováha je v živote veľmi dôležitá.  

Priveľa hračiek deťom škodí

/v /od

Hranie sa je najprirodzenejším prejavom dieťaťa. Cez hru sa učí a spoznáva svet, rozvíja všetky svoje schopnosti. No priveľa hračiek jeho potenciál ubíja. Ako je to možné?

Keď chceme dieťa potešiť, kúpime mu hračku. Na tom by nebolo nič zlé, no keď sa začne detská izba príliš zapĺňať, robíme dieťaťu medvediu službu… „Priveľa hračiek jednoznačne zhoršuje schopnosť dieťaťa sústrediť sa,“ hovorí psychologička a socioterapeutka Viera Lutherová. „Priveľa hračiek znamená priveľa podnetov. Je to záplava, ktorá zaťažuje mozog. Ten sa potom ťažko orientuje v množstve ponúk. Dieťa na to reaguje stiahnutím sa do seba, ale aj mrzutosťou, nervozitou, podráždenosťou.“

Nech sa nudí!

Podľa psychológov je ideálne, ak má dieťa okolo seba iba pár hračiek a chvíľu sa nudí. Tak zdravo! „Keď chceme urobiť niečo pre rozvoj koncentrácie detí, je dobré nechať ich v izbe iba s pár hračkami. Vtedy vzniká priestor tréning pozornosti, na sústredenú cielenú prácu aj na rozvíjanie fantázie a svojich talentov,“ nabáda psychologička Viera Lutherová.

Riaditeľka súkromnej materskej školy Športovček v Púchove, Andrea Poláčková, vie o hraní sa detí tiež veľa. „Opakovane pozorujem, že keď deti nemajú pri sebe svoje hračky, dokážu sa prehrať s tým, čo je momentálne k dispozícii. Preto si myslím, že menej hračiek vedie deti k nezávislej hre a kreativite, čo je základ na to, aby z detí vyrástli dobrí konzumenti. Minimalizmus by sme mali uplatniť hlavne v hračkách,“ upozorňuje.

Pri výbere hračiek je dobré myslieť na to, že hru by sa mal v prvom rade sprevádzať zážitok, z ktoré vzíde určitá skúsenosť.

Život nie je hra

„Hračka v dieťati vyvoláva zvedavosť, ako sa bude správať, čo môže od nej očakávať, ale zároveň sa dieťa učí s hračkou manipulovať, logicky uvažovať, spoznávať, ba dokonca vytvárať vzťahy či už k rovesníkom, alebo k dospelým. Hranie sa by mala byť cesta, bádania, objavovania a poznania,“ hovorí A. Poláčeková z SMŠ Športovček.

Ale život nie je vždy len príjemná hra. Tak ako dospelí majú niekedy náročnejšie dni, aj deťom sa hra niekedy nedarí, neposlúcha hračka alebo drobné prstíky, prípadne dieťa prehráva. A to je dobre! „Dieťa má vtedy príležitosť sa naučiť, že nie vždy v živote všetko vyjde tak, ako ono chce. Možno si to ani neuvedomujeme, ale všetkých ľudí bez ohľadu na vek posúvajú dopredu nielen pozitíva, ale aj negatíva. Deti v tom nie sú výnimkou, preto si myslím, že pri hraní by sa mala vytvára určitá rovnováha získavania zážitkov a skúseností, ktoré deti obohacujú,“ je presvedčená riaditeľka Športovčeka.

Rozhodujúci je rodič

Rodičia majú najväčší vplyv na to, aký človek z dieťaťa vyrastie. Preto nie je jedno, či dávajú prednosť klasickým hračkám, pri ktorých si dieťa rozvíja jemnú motoriku a musí pri nej premýšľať, z čoho pramenia otázky, na ktoré treba deťom odpovedať. Alebo uprednostňujú moderné elektronické hračky, ktoré vydávajú množstvo zvukov, sú krásne, majú pekné melódie, rozprávajú a blikajú. Deti si s takýmito hračkami vystačia aj samé, nepotrebujú pri sebe nikoho, čo však nie je najvhodnejším riešením, pretože keď už nič iné, tak sa naplno nerozvíja potenciál ich slovnej zásoby a poznania súvislostí v živote. „Hranie je potrebné striedať aj s inými aktivitami ako je pohyb, šport, záujmová činnosť, pre staršie deti aj povinnosti. Zároveň platí, že v živote dieťaťa nie je rozhodujúca kvantita hračiek, ale kvantita a kvalita spoločne stráveného času v kruhu rodiny,“ uzatvára A. Poláčková.

Citát

Menej hračiek vedie deti k nezávislej hre a kreativite

Závet: áno alebo nie?

/v /od

Nikto z nás nechce myslieť na smrť. Hoci je súčasťou života, človeka pri zmienke o nej vždy zamrazí. No zároveň si uvedomuje, že je neodvratná. Čo bude potom? A čo bude s členmi rodiny?

Rozhodnúť o tom, kto koľko dostane z vášho majetku, môžete ešte počas života. Musíte však urobiť závet alebo aspoň notársku zápisnicu. Inak budú pozostalí dediť podľa zákona, čo znamená, že sa časť vášho majetku môže dostať aj do rúk toho, komu by ste najradšej nedali nič. Naša legislatíva pozná aj kombináciu oboch druhov dedenia – podľa závetu a podľa zákona.

Závet má prednosť

Ak však existuje závet, ten má v dedičskom konaní vždy prednosť a rešpektuje sa vôľa zanechávateľa. Samozrejme, závet musí obsahovať vlastnoručný podpis a dátum, inak je neplatný. A nesmú v ňom byť opomenuté deti. Ak zanechávateľ presne nešpecifikuje, čo alebo koľko ktoré zdedí, dostane každý z dedičov rovnaký podiel z dedičstva.

Nič neodkázať potomkom sa dá iba vydedením, ale to sa dá iba za určitých podmienok, ktoré sú presne určené v Občianskom zákonníku (§ 469a).

Vydedenie

Na vydedenie musí byť vážny dôvod. Právne platným dôvodom na vydedenie potomka je, že sa o rodiča, ktorý je odkázaný na starostlivosť a nemá nikoho, kto by sa o neho staral, nestará. Vydediť možno aj potomka, ktorý bol za závažný trestný čin odsúdený na trest odňatia slobody minimálne na jeden rok.

Ďalším dôvodom je vedenie neusporiadaného života a najčastejším a právne platným dôvodom je, že sa dedič správa v rozpore s dobrými mravmi a neposkytol rodičovi potrebnú pomoc v starobe alebo chorobe.

Štyri skupiny dedičov

Ak závet poručiteľ nezanechal, pozostalí budú dediť podľa zákona, ktorý pozná štyri skupiny dedičov. Medzi dedičmi v prvej skupine sú poručiteľove deti a manžel/ manželka. Každý z nich dedí rovnakým dielom.

Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto, dedia rovnakým dielom jeho potomkovia. V tejto skupine dedičov poručiteľove deti nadobúdajú dedičstvo bez ohľadu na to, či sa narodili v existujúcom manželskom zväzku, alebo mimo neho. Rovnaké postavenie majú aj osvojené deti. Manžel či manželka v tejto skupine dedí za predpokladu, že manželstvo v čase smrti poručiteľa trvalo (teda aj vtedy, ak sa právoplatne neskončilo rozvodové konanie).

Ďalšie skupiny

Ak nededia poručiteľovi potomkovia, dedia pozostalí v druhej skupine, teda jeho manžel/manželka (vždy minimálne polovicu zo všetkého), poručiteľovi rodičia a tí, ktorí s ním žili najmenej jeden rok v spoločnej domácnosti. Tí však majú nárok na podiel z dedičstva iba vtedy, ak sa starali o spoločnú domácnosť, alebo boli odkázané výživou na poručiteľa, teda sa o ne staral on.

Dedičia tretej skupiny vstupujú do hry, ak neexistujú dediči prvej ani druhej skupiny. Tvoria ich súrodenci zomrelého a tí, ktorí s ním najmenej rok pred smrťou žili v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu, alebo sa poručiteľ staral o tieto osoby, lebo na neho boli odkázané. Ak niektorý zo súrodencov nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.

Ak nededí žiaden dedič v tretej skupine, v štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa. Ak nežijú, dedia rovnakým dielom ich deti, čím sa zásadne rozširuje okruh možných dedičov.

Register závetov

Závet môže človek spísať sám, ale môže mať aj formu notárskej zápisnice. Ideálne je uložiť závet v registri závetov. Ten je zárukou, že sa posledná vôľa nestratí a bude uplatnená v súlade so zákonom podľa želania poručiteľa. Samozrejme, dá sa kedykoľvek meniť alebo doĺňať.

Peter Čvirik: Nikdy neviete, čo sa stane

/v /od

Roky behal po trávniku za loptou a  futbal bol pre neho najdôležitejší v živote. Ale potom doň vstúpila žena s veľkým Ž. Že kde? V Púchove! So založením rodiny sa pre obrancu Petra Čvirika (39) skončili divoké roky. No predsa len netušil, ako ho koniec futbalovej kariéry zasiahne. Ako ho zvládol a čo ho priviedlo do Púchova?

Futbal bol roky vaším životom aj živobytím. Ako sa vám žije bez neho? Ešte občas snívate, túžite alebo je to už minulosť?

Dvadsaťpäť rokov bol futbal mojím hobby aj prácou. Skončil som s ním v podstate zo dňa na deň a nasledovali štyri naozaj ťažké roky. Až kým som nedostal pracovnú ponuku z Púchova stať sa manažérom športu a eventov v sTC, teda v Športovom a tréningovom centre.

Čo to bolo za riadenie osudu, ktoré vám takúto ponuku z Púchova privialo do Bratislavy?

Také, aké dnes hýbe svetom – kombinácia schopností človeka a jeho kontaktov. Pred rokmi som za Púchov hral futbal, vtedy ma trénoval Stanko Mráz, ktorý je teraz v sTC správcom. Pomáhal som aj s organizáciou Turnaja legiend. No a tak nejako si v Alexandra Complexe uvedomili, že je tu nejaký Čvirik, ktorý vie zabezpečiť športovú stránku tohto jedinečného komplexu.

Boli ste prekvapený, na akej úrovni je neveľké okresné mesto Púchov v oblasti športu a športových podmienok?

Už pred pätnástimi rokmi, keď som tu hrával, bol Púchov športovo silný vo futbale, v hokeji a volejbale. Máloktoré mestá mali také možnosti. A keď som sem prišiel s odstupom rokov, bol som príjemne šokovaný. Možnosti, ktoré má Alexandra Complex, sú obrovské a jeho potenciál nielen v oblasti športu je ohromujúci.

Vy ste mali kontakty, v sTC a ostatných zariadeniach, ktoré patria do Alexandra Complexu, bolo kompletné zázemie pre šport od tréningov, cez regeneráciu, rehabilitáciu, ubytovanie, stravovanie… Čo vzniklo synergiou týchto možností?

Podľa mňa sa Púchov zapísal na športovú mapu nielen Slovenska, ale dovolím si tvrdiť, že aj iných krajín, ako ideálne miesto na sústredenia či turnaje. A presne, ako ste povedali, stalo sa tak vďaka potenciálu miesta v kombinácii s mojimi kontaktmi. Nehovorím, že už sme presne tam, kde chceme byť, ale som si istý, že sme na správnej ceste. Pred tým boli v sTC prevažne tenisti, ale toto miesto má potenciál pre viac športových odvetví a podarilo sa nám ich sem dostať – hádzanú, volejbal, futbal, futsal, florbal, bedminton. Ešte by sme sem chceli pritiahnuť tanec, keďže máme tanečné sály a možno aj basketbal. Máme tu novú futbalovú halu s umelou trávou, kde je v zimnom období každý jeden víkend turnaj. A umelá tráva sa bude už na jar robiť aj starých vonkajších tenisových kurtoch, aby mali kde hrať aj muži a ženy. Už teraz máme dobrú spoluprácu so Slovenským futbalovým zväzom a potom bude určite ešte intenzívnejšia. V Púchove sa bude dať hrať futbal celoročne.

Aké to je, keď pred tým ste boli riadený a manažovaný a teraz riadite vy?

Vždy som bol komunikatívny človek a tak trochu papuľa. Vyrastal som v kolektíve, a to je pre takúto robotu dobrá skúsenosť. Tak ako v živote, v práci, ani v tíme sme si nie vždy všetci ľudsky sadli, ale na ihrisku sme boli jedna banda. A tým sa riadim aj tu, keď je dobrý kolektív, je dobrý aj výsledok. Nemusím si ľudsky stopercentne s každým rozumieť, pokiaľ to neovplyvňuje dobrý výsledok práce.

Často počúvame, že to so slovenským športom ide dolu vodou. Vyťaženosť športovísk v sTC by mohla znamenať nádej. Ako je to podľa vás?

Pamätám si ešte dobu, keď bol šport niekde úplne inde, čo sa týka financií, rodičov, detí… Deti nebolo treba na šport presviedčať, automaticky sa išlo von a tam sa športovalo. Navyše väčšina detí bola buď v športových kluboch, alebo v krúžkoch. Dnes je situácia diametrálne odlišná, no nie je to len o peniazoch, ale napríklad aj o čase. Rodičia sú vyťažení a naozaj musia veľmi chcieť, aby si veci zorganizovali tak, aby deti mohli voziť na sústredenia, zápasy, tréningy… Preto po každom turnaji a zápase, ktorý tu je, ďakujem nielen trénerom, ale aj rodičom. Ak dieťa športuje, je to vizitka rodičov.

Takže to nie je otázka peňazí?

Financovanie je kapitola sama o sebe. Chodia nám sem reprezentácie a keď už tie nemajú peniaze, tak potom kto?! Klobúk dole, že aj pri tých možnostiach, ktoré majú, dokážu absolvovať toľko sústredení. Pritom v štáte je dostatok peňazí a treba, aby z nich bola podporovaná najmä mládež, lebo tá je základom.

Vyberajú si reprezentácie pri nedostatku peňazí Púchov preto, že je lacný, alebo preto, že ponúka nejakú pridanú hodnotu?

Vyberajú si ho preto, lebo tu sú nadštandardné podmienky, čo sa týka haly, a celá infraštruktúra na jednom mieste – hala, ubytovacie priestory, možnosti regenerácie, rehabilitácie, fitnes… To je veľké plus. Možnosti, ktoré má Alexandra Complex, sú na Slovensku jedinečné. A ceny sú výborným pomerom kvality a ceny.

Vaše deti športujú?

Keď som hrával, obaja synovia tiež hrali futbal, ale prestali. Starší má 17 a skôr sa venuje programovaniu a jazykom, mladší chodí na florbal, čo kvitujem, pretože rodič by nemal dieťa tlačiť do konkrétneho športového odvetvia. Nech si skúša rôzne, hlavne, že športuje! Dôležité je aj to, aby malo vzdelanie a jazykovú výbavu. Športovať je fajn, ale nie je celkom najlepšie živiť sa na Slovensku športom.

Radšej nech človek športuje popri práci? Aj profesionálne?

Pokojne, poznám veľa ľudí, ktorí to tak robia. Myslím si, že tam celkovo smerujeme, pretože financie momentálne nie sú dostačujúce na to, aby sa človek športom živil, nieto ešte zabezpečoval rodinu.

Počas športovej kariéry ste žili kočovným životom, aj teraz pracujete mimo domu. Je to náročný život?

Keď hráte profesionálne, nikdy neviete, čo sa stane, dnes ste v jednom klube, o dva, tri roky v ďalšom, potom rok úplne inde, kedykoľvek sa môžete zraniť, skončiť… Človek sa s tým naučí žiť a kým som bol mladý a poviem, že aj sprostý, bolo mi to  jedno. Mal som voľný život, peniaze, ľudia ma spoznávali…

Bolo to opojné?

Samozrejme, škoda, že v tej dobe neboli v kluboch psychológovia ako dnes, boli by ma trochu uzemnili. Upokojil som sa až s príchodom rodiny. To už som inak vnímal aj futbal, aj zárobok.

Dlho ste hľadali rovnováhu medzi športom, úspechom a rodinou?

Prišlo to asi v polovici kariéry, keď som už mal dieťa. Aj manželka mi pripomínala, že raz sa môj futbalový život skončí a treba myslieť na iné možnosti, na zadné vrátka. Ale ja som si nechcel pripustiť, že skončím. Mal som 34, keď som sa vrátil z klubov v zahraničí a tu mi zrazu povedali, že som starý! Bolo čoraz demotivujúcejšie hrať v štvrtej, piatej lige a zároveň v nich počúvať kadejaké reči, že tam nepatrím, lebo som hral ligu…

To bol začiatok konca?

Dalo by sa povedať, rodina už bola jednoznačne na prvom mieste, futbal až na druhom. Skončiť s ním som sa rozhodol v podstate zo dňa na deň. Len som nemal jasno v tom, čo ďalej. Nasledovala štvorročná priepasť bez zamestnania. Moja veľká vďaka patrí manželke, ktorá na seba prevzala veci, ktoré sme dovtedy ťahali spolu.

To človeku nepridá na psychickej pohode…

Nesedel som doma a neplakal, robotu som veľmi chcel a hľadal som si ju, ale po športovej kariére začínate úplne od nuly, nikoho nezaujíma, ako ste hrali. Takže to boli psychicky aj finančne ťažké roky. Preto som veľmi rád, že som dostal ponuku z Alexandra Complexu a môžem sa venovať športu, v ktorom som doma.

Situácie ako strata zamestnania a finančnej istoty zvyknú preveriť vzťahy. Partneri sa alebo rozídu, alebo sa stanú ešte lepším tímom. Ako to bolo u vás?

Určite nás to nenalomilo, vieme, že spolu dokážeme veľa. Lenka nie je len pekná tvár v televízii, ktorá číta texty, čo jej niekto napísal, ako si mnohí myslia. Všetko si chystá sama a môžem povedať, že v športe má oveľa väčší prehľad ako ja alebo nejaký chlap. Je to žena, ktorá vie, čo hovorí a vždy vie, čo chce. To si veľmi cením, aj v ťažkých časoch dokázala, že je silná žena. Znova žijem kočovným životom, ale v Púchove má Lenka rodinu, chalani sem chodia na víkendy, na prázdniny a keď mám ja voľno, som v Bratislave. Takže žijeme úplne normálne, ako keby som hral futbal, nie som doma denne, ale ani od nich nie som niekde dvetisíc kilometrov ďaleko.

Máte radu ako dlhodobo udržať vzťah fungujúci? Pomáha aj odlúčenie?

Všetko je o komunikácii a o presvedčení, že rodina má držať spolu a že to, čo robíme, robíme pre rodinu. Manželia a rodina by si mali hovoriť všetky veci. A do tretice musí byť súčasťou fungujúceho vzťahu dôvera.

Pamätáte si ešte, ako ste sa Lenkou zoznámili?

Jasné, to je perfektná historka! Ja som totiž najskôr poznal svojho svokra, teda jej otca. (Smiech) Raz som s ním takto sedel v Púchove, debatovali sme, keď mu zazvonil telefón, volala Lenka. Zoznámili sme sa už pred tým na jednej športovej udalosti tu v meste, ale vtedy sme nič neriešili, lebo ja som mal svoju partnerku, ona partnera. Ale teraz to bolo iné, vypýtal som si jej číslo a bolo to.

Akože, bolo? Tak ľahko?

Povedal som: Túto ženu budem mať za manželku! A tak sa stalo. (Úsmev) Nešiel som cez mŕtvoly, ale chcel som ju a asi to tak chcel aj osud. Dobre som si vybral, spokojný som. (Široký úsmev)

Vychovávate dvoch synov, jedného vyženeného a jedného s vašou krvou. Nerobíte rozdiely?

Nemyslím si. Nemôžete ísť do vzťahu, kde je dieťa, ak to dieťa nemáte rád. Naozaj rád, lebo to sa nedá hrať. Vždy, keď sa opýtajú, či mám deti, hovorím, že mám dve. Z chalanov sa snažíme vychovať slušných ľudí, nie sú držaní v bavlnke, musia vedieť aj pomôcť, sú súčasťou rodiny a musia sa podieľať na jej chode. Samozrejme, deti netreba buzerovať, hoci ich sem-tam buzerujeme. (Úsmev) No viem, že raz nám poďakujú, že sme ich naučili aj zodpovednosti a nenechali ich iba žiť vo svojom svete. Takto budú oveľa lepšie pripravení na život.

Lucia Čibenková

Citát 1

Púchov sa zapísal na športovú mapu Slovenska ako ideálne miesto na sústredenia či turnaje.

Citát 2

Upokojil som sa až s príchodom rodiny. To už som inak vnímal aj futbal, aj zárobok.