Archív pre mesiac: marec, 2019

Hranie sa je najprirodzenejším prejavom dieťaťa. Cez hru sa učí a spoznáva svet, rozvíja všetky svoje schopnosti. No priveľa hračiek jeho potenciál ubíja. Ako je to možné?

Keď chceme dieťa potešiť, kúpime mu hračku. Na tom by nebolo nič zlé, no keď sa začne detská izba príliš zapĺňať, robíme dieťaťu medvediu službu… „Priveľa hračiek jednoznačne zhoršuje schopnosť dieťaťa sústrediť sa,“ hovorí psychologička a socioterapeutka Viera Lutherová. „Priveľa hračiek znamená priveľa podnetov. Je to záplava, ktorá zaťažuje mozog. Ten sa potom ťažko orientuje v množstve ponúk. Dieťa na to reaguje stiahnutím sa do seba, ale aj mrzutosťou, nervozitou, podráždenosťou.“

Nech sa nudí!

Podľa psychológov je ideálne, ak má dieťa okolo seba iba pár hračiek a chvíľu sa nudí. Tak zdravo! „Keď chceme urobiť niečo pre rozvoj koncentrácie detí, je dobré nechať ich v izbe iba s pár hračkami. Vtedy vzniká priestor tréning pozornosti, na sústredenú cielenú prácu aj na rozvíjanie fantázie a svojich talentov,“ nabáda psychologička Viera Lutherová.

Riaditeľka súkromnej materskej školy Športovček v Púchove, Andrea Poláčková, vie o hraní sa detí tiež veľa. „Opakovane pozorujem, že keď deti nemajú pri sebe svoje hračky, dokážu sa prehrať s tým, čo je momentálne k dispozícii. Preto si myslím, že menej hračiek vedie deti k nezávislej hre a kreativite, čo je základ na to, aby z detí vyrástli dobrí konzumenti. Minimalizmus by sme mali uplatniť hlavne v hračkách,“ upozorňuje.

Pri výbere hračiek je dobré myslieť na to, že hru by sa mal v prvom rade sprevádzať zážitok, z ktoré vzíde určitá skúsenosť.

Život nie je hra

„Hračka v dieťati vyvoláva zvedavosť, ako sa bude správať, čo môže od nej očakávať, ale zároveň sa dieťa učí s hračkou manipulovať, logicky uvažovať, spoznávať, ba dokonca vytvárať vzťahy či už k rovesníkom, alebo k dospelým. Hranie sa by mala byť cesta, bádania, objavovania a poznania,“ hovorí A. Poláčeková z SMŠ Športovček.

Ale život nie je vždy len príjemná hra. Tak ako dospelí majú niekedy náročnejšie dni, aj deťom sa hra niekedy nedarí, neposlúcha hračka alebo drobné prstíky, prípadne dieťa prehráva. A to je dobre! „Dieťa má vtedy príležitosť sa naučiť, že nie vždy v živote všetko vyjde tak, ako ono chce. Možno si to ani neuvedomujeme, ale všetkých ľudí bez ohľadu na vek posúvajú dopredu nielen pozitíva, ale aj negatíva. Deti v tom nie sú výnimkou, preto si myslím, že pri hraní by sa mala vytvára určitá rovnováha získavania zážitkov a skúseností, ktoré deti obohacujú,“ je presvedčená riaditeľka Športovčeka.

Rozhodujúci je rodič

Rodičia majú najväčší vplyv na to, aký človek z dieťaťa vyrastie. Preto nie je jedno, či dávajú prednosť klasickým hračkám, pri ktorých si dieťa rozvíja jemnú motoriku a musí pri nej premýšľať, z čoho pramenia otázky, na ktoré treba deťom odpovedať. Alebo uprednostňujú moderné elektronické hračky, ktoré vydávajú množstvo zvukov, sú krásne, majú pekné melódie, rozprávajú a blikajú. Deti si s takýmito hračkami vystačia aj samé, nepotrebujú pri sebe nikoho, čo však nie je najvhodnejším riešením, pretože keď už nič iné, tak sa naplno nerozvíja potenciál ich slovnej zásoby a poznania súvislostí v živote. „Hranie je potrebné striedať aj s inými aktivitami ako je pohyb, šport, záujmová činnosť, pre staršie deti aj povinnosti. Zároveň platí, že v živote dieťaťa nie je rozhodujúca kvantita hračiek, ale kvantita a kvalita spoločne stráveného času v kruhu rodiny,“ uzatvára A. Poláčková.

Citát

Menej hračiek vedie deti k nezávislej hre a kreativite

Nikto z nás nechce myslieť na smrť. Hoci je súčasťou života, človeka pri zmienke o nej vždy zamrazí. No zároveň si uvedomuje, že je neodvratná. Čo bude potom? A čo bude s členmi rodiny?

Rozhodnúť o tom, kto koľko dostane z vášho majetku, môžete ešte počas života. Musíte však urobiť závet alebo aspoň notársku zápisnicu. Inak budú pozostalí dediť podľa zákona, čo znamená, že sa časť vášho majetku môže dostať aj do rúk toho, komu by ste najradšej nedali nič. Naša legislatíva pozná aj kombináciu oboch druhov dedenia – podľa závetu a podľa zákona.

Závet má prednosť

Ak však existuje závet, ten má v dedičskom konaní vždy prednosť a rešpektuje sa vôľa zanechávateľa. Samozrejme, závet musí obsahovať vlastnoručný podpis a dátum, inak je neplatný. A nesmú v ňom byť opomenuté deti. Ak zanechávateľ presne nešpecifikuje, čo alebo koľko ktoré zdedí, dostane každý z dedičov rovnaký podiel z dedičstva.

Nič neodkázať potomkom sa dá iba vydedením, ale to sa dá iba za určitých podmienok, ktoré sú presne určené v Občianskom zákonníku (§ 469a).

Vydedenie

Na vydedenie musí byť vážny dôvod. Právne platným dôvodom na vydedenie potomka je, že sa o rodiča, ktorý je odkázaný na starostlivosť a nemá nikoho, kto by sa o neho staral, nestará. Vydediť možno aj potomka, ktorý bol za závažný trestný čin odsúdený na trest odňatia slobody minimálne na jeden rok.

Ďalším dôvodom je vedenie neusporiadaného života a najčastejším a právne platným dôvodom je, že sa dedič správa v rozpore s dobrými mravmi a neposkytol rodičovi potrebnú pomoc v starobe alebo chorobe.

Štyri skupiny dedičov

Ak závet poručiteľ nezanechal, pozostalí budú dediť podľa zákona, ktorý pozná štyri skupiny dedičov. Medzi dedičmi v prvej skupine sú poručiteľove deti a manžel/ manželka. Každý z nich dedí rovnakým dielom.

Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto, dedia rovnakým dielom jeho potomkovia. V tejto skupine dedičov poručiteľove deti nadobúdajú dedičstvo bez ohľadu na to, či sa narodili v existujúcom manželskom zväzku, alebo mimo neho. Rovnaké postavenie majú aj osvojené deti. Manžel či manželka v tejto skupine dedí za predpokladu, že manželstvo v čase smrti poručiteľa trvalo (teda aj vtedy, ak sa právoplatne neskončilo rozvodové konanie).

Ďalšie skupiny

Ak nededia poručiteľovi potomkovia, dedia pozostalí v druhej skupine, teda jeho manžel/manželka (vždy minimálne polovicu zo všetkého), poručiteľovi rodičia a tí, ktorí s ním žili najmenej jeden rok v spoločnej domácnosti. Tí však majú nárok na podiel z dedičstva iba vtedy, ak sa starali o spoločnú domácnosť, alebo boli odkázané výživou na poručiteľa, teda sa o ne staral on.

Dedičia tretej skupiny vstupujú do hry, ak neexistujú dediči prvej ani druhej skupiny. Tvoria ich súrodenci zomrelého a tí, ktorí s ním najmenej rok pred smrťou žili v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu, alebo sa poručiteľ staral o tieto osoby, lebo na neho boli odkázané. Ak niektorý zo súrodencov nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.

Ak nededí žiaden dedič v tretej skupine, v štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa. Ak nežijú, dedia rovnakým dielom ich deti, čím sa zásadne rozširuje okruh možných dedičov.

Register závetov

Závet môže človek spísať sám, ale môže mať aj formu notárskej zápisnice. Ideálne je uložiť závet v registri závetov. Ten je zárukou, že sa posledná vôľa nestratí a bude uplatnená v súlade so zákonom podľa želania poručiteľa. Samozrejme, dá sa kedykoľvek meniť alebo doĺňať.