Fašiangy v Senior klube

/v /od

Poznajú tradície a vedia sa zabávať! Klienti Senior klubu v Púchove si pred začiatkom tradičného pôstu, obdobia, ktoré sa zvykne označovať aj ako nejar a nezima, užili parádnu fašiangovú veselicu.

Výnimočnosť príjemného popoludnia bola aj v tom, že z klientov sa stali aktívni organizátori zábavy. Inšpiračné zdroje seniorov čerpajúce zo spomienok sa prejavili nielen vo výzdobe a pri príprave masiek, ale aj v humornom programe.

V úvode nechýbal tradičný fašiangový sprievod s hudbou, spevom, s vôňou slaninky a šišiek. Hodinový program bol popretkávaný humornými scénkami a vtipnými vsuvkami, sprevádzanými hrou na harmoniku. Seniori sa postarali o originálnu fašiangovú atmosféru a prijemné priateľské posedenie všetkých zúčastnených.

Pôvodne sa u nás fašiangy volali masopust – koniec jedenia mäsa, začiatok pôstu, ktorý sa podľa historických prameňov dodržiaval už v 9. storočí. V českých krajoch sa zachovalo toto pomenovanie, u nás sme neskôr prebrali nemecký názov fašiangy (fašangy).

Jeho tradície sa región od regiónu líšili, niekde sa robila praženica, inde sa pálil alkohol, nikde však nechýbali šišky a dobrá nálada. Veselica sa začínala už v utorok ráno a trvala do polnoci, kedy sa začala popolcová, respektíve škaredá streda.

Je príjemné, že tieto zvyky sa stále dodržiavajú a že sa odovzdávajú z generácie na generáciu, o to hodnotnejší bol príspevok klientov Senior klubu v Púchove k týmto tradíciám.

Mgr. Adriana Kozánková

Bolesť päty znamená, že telo má problém

/v /od

Hoci nás chodidlá dennodenne nosia a bez nich by sme nedokázali to, čo zvládame, zaujímame sa o ne málo. Možno vôbec. Všetko sa však zmení, keď sa nám pripomenú bolesťou.

Túto bolesť by sme nemali podceniť! Pretože príčina môže byť kdekoľvek v pohybovom aparáte – od hlavy až po boľavú pätu.

Postavenie nôh ovplyvňuje celú našu postúru, teda držanie tela. A naopak, držanie tela ovplyvňuje aj spodnú časť nôh. Z toho vyplýva, že bolesť v päte môže mať príčinu inde v tele. Preto je nesmierne dôležité neriešiť iba miesto bolesti, ale aj hľadať jej príčinu. Inak sa bolesti zbavíme iba na chvíľu a o pár dní, či možno hodín nás znova ochromí.

Všetko so všetkým súvisí

Tak ako vo vesmíre, aj v ľudskom tele jeho časti navzájom súvisia. Preto je vhodné, aby vás vyšetril odborník a navrhol vám liečbu šitú presne na mieru. Veď každý z nás je jedinečný a potrebuje jedinečný prístup.

Bolesti päty začínajú nenápadne. Ráno po prebudení zrazu viet, že máte pätu, lebo bolí. No po pár krokoch to prejde. Každý ďalší deň však treba tých krokov o niečo viac. Až nastane stav, že päta bolí skoro nepretržite. Najčastejšie diagnózy bolestivej päty sú ostruha pätovej kosti a plantárna fascitída. Obe sú dôsledkom preťaženia určitých svalových reťazcov a pri liečbe treba myslieť aj na vzdialené svaly, ktoré ich vyvolali.

Dve diagnózy a ešte niečo

Plantárna fascitída je preťaženie plantárnej fascie. Tá sa tiahne a spodkom chodidla od pätovej kosti až po prsty. Tvorí akýsi obal svalov na chodidle. Následkom rôznych príčin sa môže fascia stiahnuť, čím je viac zaťažený úpon na päte. Postupne vzniká zápal a bolesť.

Ostruha pätovej kosti môže byť zadná a spodná. Vzniká preťažením určitých svalov. Následne je zvýšený ťah na úponové šľachy svalov (napr. Achillova šľacha). Telo sa zvýšenému tlaku bráni a v mieste úponu šľachy začne na kosť ukladať vápenaté ióny, ktoré na röntgenovom vyšetrení vyzerajú ako háčik – ostruha. Pri terapii je dôležité zameriavať sa nielen na ostruhu, ale aj na nájdenie reťazcov preťažených svalov, ktoré viedli k jej vzniku.

Bolesť päty vás však môže trápiť aj vtedy, keď nemáte ani jednu z týchto diagnóz. Následkom preťaženia (po športe, turistike, nevhodná obuv, statický stoj, úraz, plochá noha, …) môžu v niektorých svaloch vzniknúť tzv. svalové uzlíky – trigger pointy, ktoré vyvolávajú prenesenú bolesť. Vtedy je vhodné čo najrýchlejšie navštíviť fyzioterapeuta, aby odhalil príčinu bolesti a čo najskôr ju začal riešiť.

Čím skôr začnete s liečbou svojej boľavej päty, tým rýchlejšie a dlhodobejšie budú výsledky. Fyzioterapeut ošetruje svaly podieľajúce sa na bolesti päty palpačne (prstami) a rázovou vlnou. Tento prístroj funguje na princípe akustickej vlny, ktorá uvoľní napätie v úponových šľachách a uzlíky (trigger pointy) vo svaloch. Tým sa štartujú regeneračné procesy. Zároveň poradí, ako sa liečiť medzi jednotlivými ošetreniami doma, ako správne stáť a nech to znie akokoľvek absurdne, aj to, ako chodiť. Aby ste znova žili bez bolesti.

Lucia Madejska

Rodí sa príbeh silnej značky

/v /od

Alexandra Complex je značka, za ktorou stojí slovenský majiteľ s veľkým srdcom a s citom pre hodnoty ako sú rodina, príroda, ekológia, udržateľný rozvoj…

Do portfólia Alexandra Complexu patria hotely na západnom Slovensku (Púchov) a v Tatrách (Jánska dolina, Račkova dolina), ktorých filozofiou je robiť život lepší. Či už pre jednotlivcov, alebo rodiny, firmy, podnikateľov.

Dobrý život, to sú aj zážitky a dobré jedlo, tie majú v Alexandra Complexe okrem hotelov svoje pevné miesto v zážitkových areáloch v lone prírody – v Hunty Fish v Lednických Rovniach a sv. Hubert v Košeckom Podhradí. Obe sa vyznačujú vynikajúcou reštauráciou, obe ležia na brehoch prírodného rybníka a obe ponúkajú takmer nekonečné možnosti zážitkov.

V neposlednom rade je symbolom dobrého života šport. Alexandra Complex vytvára podmienky na plnohodnotné športové aktivity pre jednotlivcov aj kluby, disponuje multifunkčnou halou európskych parametrov, krytou futbalovou arénou s umelou trávou, vonkajším futbalovým ihriskom s umelou trávou, ale aj zázemím pre športovcov – fitness, rehabilitácia, wellness.

Do rodiny Alexandra Complex patria aj zariadenia pre najmenších a pre ľudí vo vyššom veku – materská škola Športovček a Senior klub. Obe poskytujú nadštandardné služby za primerané ceny, lebo rovnováha je v živote veľmi dôležitá.  

Priveľa hračiek deťom škodí

/v /od

Hranie sa je najprirodzenejším prejavom dieťaťa. Cez hru sa učí a spoznáva svet, rozvíja všetky svoje schopnosti. No priveľa hračiek jeho potenciál ubíja. Ako je to možné?

Keď chceme dieťa potešiť, kúpime mu hračku. Na tom by nebolo nič zlé, no keď sa začne detská izba príliš zapĺňať, robíme dieťaťu medvediu službu… „Priveľa hračiek jednoznačne zhoršuje schopnosť dieťaťa sústrediť sa,“ hovorí psychologička a socioterapeutka Viera Lutherová. „Priveľa hračiek znamená priveľa podnetov. Je to záplava, ktorá zaťažuje mozog. Ten sa potom ťažko orientuje v množstve ponúk. Dieťa na to reaguje stiahnutím sa do seba, ale aj mrzutosťou, nervozitou, podráždenosťou.“

Nech sa nudí!

Podľa psychológov je ideálne, ak má dieťa okolo seba iba pár hračiek a chvíľu sa nudí. Tak zdravo! „Keď chceme urobiť niečo pre rozvoj koncentrácie detí, je dobré nechať ich v izbe iba s pár hračkami. Vtedy vzniká priestor tréning pozornosti, na sústredenú cielenú prácu aj na rozvíjanie fantázie a svojich talentov,“ nabáda psychologička Viera Lutherová.

Riaditeľka súkromnej materskej školy Športovček v Púchove, Andrea Poláčková, vie o hraní sa detí tiež veľa. „Opakovane pozorujem, že keď deti nemajú pri sebe svoje hračky, dokážu sa prehrať s tým, čo je momentálne k dispozícii. Preto si myslím, že menej hračiek vedie deti k nezávislej hre a kreativite, čo je základ na to, aby z detí vyrástli dobrí konzumenti. Minimalizmus by sme mali uplatniť hlavne v hračkách,“ upozorňuje.

Pri výbere hračiek je dobré myslieť na to, že hru by sa mal v prvom rade sprevádzať zážitok, z ktoré vzíde určitá skúsenosť.

Život nie je hra

„Hračka v dieťati vyvoláva zvedavosť, ako sa bude správať, čo môže od nej očakávať, ale zároveň sa dieťa učí s hračkou manipulovať, logicky uvažovať, spoznávať, ba dokonca vytvárať vzťahy či už k rovesníkom, alebo k dospelým. Hranie sa by mala byť cesta, bádania, objavovania a poznania,“ hovorí A. Poláčeková z SMŠ Športovček.

Ale život nie je vždy len príjemná hra. Tak ako dospelí majú niekedy náročnejšie dni, aj deťom sa hra niekedy nedarí, neposlúcha hračka alebo drobné prstíky, prípadne dieťa prehráva. A to je dobre! „Dieťa má vtedy príležitosť sa naučiť, že nie vždy v živote všetko vyjde tak, ako ono chce. Možno si to ani neuvedomujeme, ale všetkých ľudí bez ohľadu na vek posúvajú dopredu nielen pozitíva, ale aj negatíva. Deti v tom nie sú výnimkou, preto si myslím, že pri hraní by sa mala vytvára určitá rovnováha získavania zážitkov a skúseností, ktoré deti obohacujú,“ je presvedčená riaditeľka Športovčeka.

Rozhodujúci je rodič

Rodičia majú najväčší vplyv na to, aký človek z dieťaťa vyrastie. Preto nie je jedno, či dávajú prednosť klasickým hračkám, pri ktorých si dieťa rozvíja jemnú motoriku a musí pri nej premýšľať, z čoho pramenia otázky, na ktoré treba deťom odpovedať. Alebo uprednostňujú moderné elektronické hračky, ktoré vydávajú množstvo zvukov, sú krásne, majú pekné melódie, rozprávajú a blikajú. Deti si s takýmito hračkami vystačia aj samé, nepotrebujú pri sebe nikoho, čo však nie je najvhodnejším riešením, pretože keď už nič iné, tak sa naplno nerozvíja potenciál ich slovnej zásoby a poznania súvislostí v živote. „Hranie je potrebné striedať aj s inými aktivitami ako je pohyb, šport, záujmová činnosť, pre staršie deti aj povinnosti. Zároveň platí, že v živote dieťaťa nie je rozhodujúca kvantita hračiek, ale kvantita a kvalita spoločne stráveného času v kruhu rodiny,“ uzatvára A. Poláčková.

Citát

Menej hračiek vedie deti k nezávislej hre a kreativite

Šéfkuchár D. Grebáč z Hunty Fish: „Jedol som už úplne všetko“

/v /od

Nevšedný areál, ako stvorený na zážitky a dobré jedlo, má novú hviezdu! Je ňou skúsený šéfkuchár Dušan Grebáč (38), ktorý precestoval kus sveta, aby ho ochutnal a aby sa priučil kuchárskemu umeniu rôznych krajín. Všetko teraz zúročuje v Lednických Rovniach.

Ako ste sa dostali k vareniu? Bola to z núdze cnosť, želanie vašich rodičov alebo niečo iné?

Bolo to moje želanie a poriadne veľké. Od detstva som sa motal v kuchyni a varil so starou mamou. Takže, keď bol čas rozhodnúť sa pre strednú školu, bolo to ľahké. Lepšie remeslo ako kuchár pre mňa nebolo!

Učenie vás až tak nebavilo?

Ale áno, mal som dobré známky, no mal som to šťastie, že som odmala vedel, čo chcem v živote robiť. Som veľmi vďačný rodičom, že ma v tom  podporovali, pretože som študoval na súkromnej hotelovej akadémii, čo nebolo lacné. Ale každé prázdniny sme chodili na prax do Nemecka, kde som si niečo zarobil. Navyše som sa tam naučil nemčinu a kopec vecí z praxe, takže to bolo výborné.

Chodili ste aj na súťaže? Máte nejaké ocenenia, zlaté varešky a podobne…?

Zúčastňoval som sa mnohých, aj sa dobre umiestňoval, výborne mi išiel guláš, grilovanie, ale už nesúťažím, je to pre mladších.

Ako podľa vás školy pripravujú na toto povolanie?

Keď som sa učil ja, bolo to veľmi dobré, no neviem, aké je to teraz. V každom prípade platí, že majstra robí prax.

Čo ste sa v praxi učili najdlhšie?

Omáčky a dochucovanie. To je vždy ťažké, lebo sto ľudí, sto chutí a nikdy nevyhoviete každému.

Ako to teda robiť?

Menej soliť. A inak by jedlo malo chutiť samo sebou.

Je mnoho kuchárov, no iba pár šéfkuchárov. Ako sa z kuchára stane šéfkuchár?

Tým, že sa stále učí. Praxou aj sám. Stále sa dajú spoznávať nové veci. Precestoval som kus sveta, ochutnal asi naozaj všetko, všetky druhy mäsa, ktoré si viete predstaviť a veru aj hmyz. Aj živý! Nehovorím, že je to moja šálka kávy, ale kuchár by mal poznať čo najviac chutí, čo najviac jedál. A popri ochutnávaní som sa samozrejme učil pripraviť aj tie nevšedné jedlá.

Máte svoje šéfkuchárske vzory?

Nepovedal by som, že sú to vzory, ale mám rád Gordona Ramsayho a Zdeňka Pohlreicha,

Odvážna voľba. Keby prišiel Pohlreich sem k vám do kuchyne, čo by vytkol?

Ťažko povedať, ale určite mám v kuchyni, poriadok, systém, nenájde tu žiadne umelé prísady. Mám len základné koreniny – rascu, majorán, čierne korenie celé a mleté, mletú červenú papriku, čili papriky a korenie na ryby. Mäso dochucujem soľou zmiešanou s korením. A zvyšok sa snažím dotvoriť čerstvými bylinkami.

Je toto povolanie alebo rehoľa?

Po tých rokoch to už ani nevnímam. Vyžaduje to celého človeka a veľký podiel z jeho času. Ťažko sa to spája s rodinným životom, ja som ženatý so svojou kuchyňou, mamu som nevidel dva roky… Kúpil som jej notebook a skypujeme. A aby som nebol úplne sám, zaobstaral som si psa.

Čo najradšej varíte, čo najradšej jete a od koho vám najradšej chutí.

Od starej mamy, od tej zjem hocičo. Rád varím cestoviny a mäsové veci.

Čím je pre vás Hunty Fish špeciálny? Čo tu máte rád ako kuchár aj ako človek?

Neprestáva ma uchvacovať to úžasné prostredie a príroda: je tu tiež perfektný kolektív, dobré mäso z vlastného chovu, čo viac si môžem želať?! Reštaurácia je špecializovaná na ryby a divinu, to je pre šéfkuchára krásna výzva.

Môžu sa zákazníci tešiť aj na novinky v jedálnom lístku?

Samozrejme, už o pár dní budeme mať špeciálne veľkonočné a špeciálne jarné menu. A obmieňať ho budeme podľa sezóny. Pôvodný lístok ostal, ale trochu som zmenil technologické postupy, teploty prípravy, takže mäsá už nie sú suché, myslím, že sa tu varí dobre.

A stane sa vám, že vám niečo prihorí?

Každému sa stane, ale našťastie sa mi to neprihodilo už dávno.

A teraz zákerná otázka, čo si vy, ako šéfkuchár myslíte o vyprážanom syre?

No… že to nie je jedlo. Zemiaky áno, ale syr?! A vyprážaný?! Je to ťažké na trávenie. Samozrejme, keď to niekto má rád, nech si dá.

Sú momenty, kedy si uvedomujete, že túto prácu naozaj nosíte v srdci?

Má pre mňa zmysel, keby nemala, už ju nerobím. Určite dobre padne pochvala od klientov. Teším sa, keď im chutí. Pri grilovaní vonku niekedy zažívam moment, keď viem, že je to jednoducho dokonalé, perfektné, že to bude zaručene chutiť.

Okrem iného ste majstrom gulášu, máte nejaký tip, ako ho robiť, aby sa naozaj podaril?

Koľko ľudí, toľko receptov na guláš. Základom je čerstvé mäso, čerstvá cibuľa, feferóny a čerstvá zelenina. A potom už záleží od toho, ako sa to usmaží.

Reštaurácia Hunty Fish je vychýrená aj domácou huspeninou. Prezradíte, ako na ňu, aby bola dokonalá?

Je to o množstve vody a o tom, ako sa to varí. Nemusí sa podariť. Ale nám sa naozaj darí a kto sa s tým nechce piplať doma, nech príde sem. Určite si pochutí!

Recept

Africký sumček s pečenými zemiakmi a šípkovým dipom

Na Hunty Fish si môžete dať veľa dobrých rýb. O recept na jednu z nich sa s nami šéfkuchár Dušan Grebáč podelil.

Potrebujeme: Filety z afrického sumčeka, olej, soľ, korenie na ryby, zemiaky, paradajku, šípkový dip

Ako na to: Rybu prekrojíme na polovice, dáme do oleja s korením na ryby, aby do seba nasiakla chute a takto dáme piecť do rúry vyhriatej na 170 stupňov na 16 minút. Medzitým si na kolieska nakrájame zemiaky uvarené v šupke. Potom ich orestujeme. Šípkový dip si tiež môžeme urobiť doma, na Hunty Fish ho šéfkuchár robí. Potrebujeme zrelé šípky, ktoré udusíme na červenom víne, rozmixujeme a prepasírujeme. K dokonalosti tohto receptu chýba už iba ugrilovaný plátok paradajky. Pekne naaranžujeme a servírujeme s plátkom citróna.

Závet: áno alebo nie?

/v /od

Nikto z nás nechce myslieť na smrť. Hoci je súčasťou života, človeka pri zmienke o nej vždy zamrazí. No zároveň si uvedomuje, že je neodvratná. Čo bude potom? A čo bude s členmi rodiny?

Rozhodnúť o tom, kto koľko dostane z vášho majetku, môžete ešte počas života. Musíte však urobiť závet alebo aspoň notársku zápisnicu. Inak budú pozostalí dediť podľa zákona, čo znamená, že sa časť vášho majetku môže dostať aj do rúk toho, komu by ste najradšej nedali nič. Naša legislatíva pozná aj kombináciu oboch druhov dedenia – podľa závetu a podľa zákona.

Závet má prednosť

Ak však existuje závet, ten má v dedičskom konaní vždy prednosť a rešpektuje sa vôľa zanechávateľa. Samozrejme, závet musí obsahovať vlastnoručný podpis a dátum, inak je neplatný. A nesmú v ňom byť opomenuté deti. Ak zanechávateľ presne nešpecifikuje, čo alebo koľko ktoré zdedí, dostane každý z dedičov rovnaký podiel z dedičstva.

Nič neodkázať potomkom sa dá iba vydedením, ale to sa dá iba za určitých podmienok, ktoré sú presne určené v Občianskom zákonníku (§ 469a).

Vydedenie

Na vydedenie musí byť vážny dôvod. Právne platným dôvodom na vydedenie potomka je, že sa o rodiča, ktorý je odkázaný na starostlivosť a nemá nikoho, kto by sa o neho staral, nestará. Vydediť možno aj potomka, ktorý bol za závažný trestný čin odsúdený na trest odňatia slobody minimálne na jeden rok.

Ďalším dôvodom je vedenie neusporiadaného života a najčastejším a právne platným dôvodom je, že sa dedič správa v rozpore s dobrými mravmi a neposkytol rodičovi potrebnú pomoc v starobe alebo chorobe.

Štyri skupiny dedičov

Ak závet poručiteľ nezanechal, pozostalí budú dediť podľa zákona, ktorý pozná štyri skupiny dedičov. Medzi dedičmi v prvej skupine sú poručiteľove deti a manžel/ manželka. Každý z nich dedí rovnakým dielom.

Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto, dedia rovnakým dielom jeho potomkovia. V tejto skupine dedičov poručiteľove deti nadobúdajú dedičstvo bez ohľadu na to, či sa narodili v existujúcom manželskom zväzku, alebo mimo neho. Rovnaké postavenie majú aj osvojené deti. Manžel či manželka v tejto skupine dedí za predpokladu, že manželstvo v čase smrti poručiteľa trvalo (teda aj vtedy, ak sa právoplatne neskončilo rozvodové konanie).

Ďalšie skupiny

Ak nededia poručiteľovi potomkovia, dedia pozostalí v druhej skupine, teda jeho manžel/manželka (vždy minimálne polovicu zo všetkého), poručiteľovi rodičia a tí, ktorí s ním žili najmenej jeden rok v spoločnej domácnosti. Tí však majú nárok na podiel z dedičstva iba vtedy, ak sa starali o spoločnú domácnosť, alebo boli odkázané výživou na poručiteľa, teda sa o ne staral on.

Dedičia tretej skupiny vstupujú do hry, ak neexistujú dediči prvej ani druhej skupiny. Tvoria ich súrodenci zomrelého a tí, ktorí s ním najmenej rok pred smrťou žili v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu, alebo sa poručiteľ staral o tieto osoby, lebo na neho boli odkázané. Ak niektorý zo súrodencov nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.

Ak nededí žiaden dedič v tretej skupine, v štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa. Ak nežijú, dedia rovnakým dielom ich deti, čím sa zásadne rozširuje okruh možných dedičov.

Register závetov

Závet môže človek spísať sám, ale môže mať aj formu notárskej zápisnice. Ideálne je uložiť závet v registri závetov. Ten je zárukou, že sa posledná vôľa nestratí a bude uplatnená v súlade so zákonom podľa želania poručiteľa. Samozrejme, dá sa kedykoľvek meniť alebo doĺňať.

Súboj mozgov: Vyhráva mužský, alebo ženský?

/v /od

Muži nie sú z Marsu a ženy nie sú z Venuše, aj keď sa správame dosť odlišne. Vedci opakovane potvrdzujú, že za to môže mozog a zapojenie jeho jednotlivých sfér. V ženskom sa toho deje oveľa viac. Ale výhra pre ženy to nie je!

Poznáte to, niekedy s ním hovoríte a nebezpečne sa vám dvíha tlak, lebo on akoby vôbec nerozumel slovensky. To isté však často zažívajú muži pri ženách. Ako je možné, že hoci hovoríme spoločným jazykom, často si nerozumieme a tým istým slovám prikladáme úplne odlišný význam? Je to preto, že mužský a ženský mozog zapájajú počas komunikácie iné sféry. A tie spôsobujú, že sa v interakciách často míňame…

Úskalia spolupráce

Tím výskumníkov vedený doktorom Allanom Reissom, profesorom psychiatrie, behaviorálnych vied a rádiológie v Stanforde, urobil experiment, v ktorom skúmal mozgy mužov a žien pri ich vzájomnej spolupráci. 222 ľudí bolo popárovaných do dvojíc a štvoríc opačného aj rovnakého pohlavia. Všetci sedeli pred monitormi počítačov, páry proti sebe, na hlavách sondy NIRS – infračervenej spektroskopie, ktoré zaznamenávajú mozgové funkcie aj keď človek sedí a komunikuje.

Ľudia v pároch mali zakázané rozprávať sa, ich úlohou bolo stlačiť tlačidlo, keď kruh na monitore počítača zmení farbu. Mali to však spraviť naraz. Po každom pokuse bolo páru povedané, kto z nich reagoval skôr, kto neskôr. Celkovo sa úloha zopakovala približne 40-krát. A výsledok?  Páry rovnakého pohlavia zaznamenali podobnú mozgovú aktivitu, reagovali takmer súčasne. Už predchádzajúce štúdie, skúmajúce správanie pri riešení nejakej úlohy zistili, že ženy viac spolupracujú vtedy, keď sú sledované inými ženami a že muži majú tendenciu lepšie participovať na niečom vo veľkých skupinách. Dokonca dvojica mužov môže spolupracovať lepšie ako dvojica žien.

„Nie je to tak, že buď muži, alebo ženy lepšie spolupracujú alebo nemôžu navzájom spolupracovať,“ povedal R. Reiss. „Skôr je tu len rozdiel v tom, ako spolupracujú.“

Ženská aktivita

Na mozgy mužov a žien si nedávno vedecky „posvietili“ aj klinike v Newporte v Kalifornii a zistili zásadné rozdiely. Ukázalo sa, že ženský mozog je oveľa aktívnejší ako mužský. Vedci analyzovali výsledky z viac ako 46 tisíc zobrazení mozgu, ktoré získali pomocou diagnostického zobrazovacieho nástroja SPECT (jednopatónová emisná výpočtová tomografia). Ten využíva rádioaktívne zložky vysielajúce lúče gama, ktoré poskytujú údaje v 3D. Tak sa dá sledovať objem krvi v mozgu a identifikovať zóny s vyššou neurologickou aktivitou.

Skúmaní dobrovoľníci boli počas testovania aj v pokoji, aj boli podrobení rôznym úlohám. A práve vtedy ženský mozog doslova žiaril. Ukázalo sa, že v porovnaní s mužským je v mnohých oblastiach podstatne aktívnejší, obzvlášť v prefrontálnej kôre a v jazykovom systéme. Ten je spojený so správaním a emóciami, ako sú nálada a úzkosť.

Vedci sa nazdávajú, že rozdiely v aktivite mozgov môžu vysvetľovať, prečo majú ženy sklon prejaviť viac empatie, intuície a sebakontroly (prefrontálna kôra je spojená s kontrolou hnevu a impulzov), ale zároveň sú náchylnejšie na úzkosti, depresie, nespavosť a častejšie trpia poruchami príjmu potravy.

Šéfovia a koordinátori

Mozgová aktivita u mužov bola vyššia v oblastiach spojených s vedením a koordináciou. Z experimentálnych zistení vedci z Kalifornie urobili záver, že muži s väčšou pravdepodobnosťou trpia poruchami správania, napr. hyperaktivitou s poruchou pozornosti, a viac z nich končí vo väzení, kým ženy čelia vyššiemu riziku Alzheimerovej choroby a depresie.

Hoci mužský a ženský mozog fungujú inak, pre bežný život by to mala byť výhoda – navzájom sa dopĺňajú. Muž je lepší v pragmatickom posudzovaní, žena zasa v posudzovaní emočných stavov, vzťahov, rodiny. Každý máme svoje kvality.

Život bez bolesti by nemal byť luxus

/v /od

Nikto nemá rád bolesť. Obmedzuje. Znervózňuje. Znižuje kvalitu života. Ale akého odborníka vyhľadať, keď bolí telo? Chirurga, neurológa, ortopéda, fyzioterapeuta?

Bolesť je varovný signál, že s telom nie je niečo v poriadku. Keď ho však umlčíme tabletkou, urobíme si medvediu službu. Síce sa nám (dočasne) uľaví, no zároveň sme vypli „zvuk“ upozornenia, že niečo je poškodené, vyžaduje si pozornosť, nápravu, špeciálne zaobchádzanie… Takto „ohluchnutí“ postihnutú časť tela ďalej namáhame, čím situáciu zhoršujeme a riskujeme vážne poškodenie štruktúry pohybového systému.

Pri bolesti nôh, rúk, chrbta, krku či po úraze väčšinu z nás napadne, že treba ísť na chirurgiu alebo ortopédiu. No existuje ešte niekoľko ďalších expertov na pohybový aparát a problémy s ním spojené. Napríklad rehabilitační lekári a fyzioterapeuti.

Za kým ísť?

Bez úrazového chirurga sa nezaobídeme, keď potrebujeme sadru alebo zoperovať zlomeninu. Problémami s pohybovým aparátom sa zaoberá aj ortopédia. Takže ak sme sa aktuálne nezranili, ale bolí nás lakeť, päta, tŕpnu nám prsty alebo nás seklo v chrbte, mali by sme mali ísť k nemu, nie? „Pokiaľ nie sú problémy spôsobené akútnym úrazom alebo si nevyžadujú operačnú liečbu a sú skôr chronického charakteru, ja by som odporúčala najskôr fyziatra,“ hovorí MUDr. Ivana Húšťová z púchovského rehabilitačného centra MEDELLA. „Pohybový aparát podrobne vyšetrí a na základe toho vie posúdiť, či pacientovi pomôže rehabilitačná liečba, alebo potrebuje neurológa, prípadne ortopéda.“ 

Až keď sa ukáže, že rehabilitácia nemá želaný efekt – bolesť a ťažkosti pretrvávajú, je čas navštíviť iného špecialistu, ktorý odporučí ďalší postup a terapiu.

Fyzioterapeut nie je masér

Fyzioterapia je v našich končinách pomerne mladá disciplína, preto asi nie je prekvapujúce, že bežný človek nevie, čo si má pod fyzioterapiou predstaviť. Žeby masáže? Nie…

Fyzioterapeut nie je masér. Je to vysokoškolsky vzdelaný zdravotnícky pracovník, ktorého poslaním je prinavrátiť ľuďom zdravie, vrátiť ich k plnohodnotnému životu a práci. Pomáha riešiť problémy s pohybovým aparátom, ktoré vznikli ako dôsledok životného štýlu – športovania, nešportovania, sedenia, jednostranného preťaženia, zápalom, operáciou, úrazom…

Od maséra sa fyzioterapeut líši aj tým, že okrem úľavy od akútnej bolesti dokáže zistiť príčinu jej vzniku a v spolupráci s uboleným človekom ju natrvalo odstrániť. Neordinuje však lieky či  utišujúce prostriedky, ale správnu terapiu – zvyčajne kombináciu vhodných dotykov, pohybov a aplikáciu prístrojov určených na regeneráciu a obnovu tkanív. Navyše každého naučí niečo výnimočné – rozumieť reči svojho tela.

„Na základe vyšetrenia volíme terapiu podľa aktuálneho stavu človeka a vždy ju prispôsobujeme tomu, ako sa stav mení. Našou prednosťou je, že prihliadame na potreby pacienta a riešime to, čo aktuálne potrebuje. Cieľom je dosiahnuť čo najideálnejšie fungovanie celého pohybového aparátu, nielen bolestivej časti, ale snažíme sa pátrať po príčine, odkiaľ bolesť pramení,“ vysvetľuje fyzioterapeutka Mgr. Lucia Madejska z púchovského rehabilitačného centra MEDELLA.

A máme ešte jednu dobrá správu: Kto chce do MEDELLA ísť, aby mu konečne uľavili od bolesti, nepotrebuje výmenný lístok od všeobecného lekára alebo špecialistu. Stačí prísť a nechať bolesť odísť!

Ako vyzerá prvá návšteva

Čakárne pred ambulanciami terapeutov v rehabilitačnom centre MEDELLA nie sú plné. Ľudí sem chodí dosť, ale všetko je zorganizované tak, aby sa šetrilo ich vzácnym časom a aby nemusela trpieť ich dôstojnosť tým, že hodiny čakajú, kým sa ich niekto ujme. Veď to poznáte…

Kto chce pomôcť svojmu telu, vopred sa objedná a v dohodnutom čase sa mu fyzioterapeut naozaj a naplno venuje. Prvá návšteva u tohto odborníka trvá takmer hodinu. To má človek dosť času vysvetliť, čo ho trápi. Fyzioterapeut sa pritom nevenuje len bolestivej časti, ale snaží sa odhaliť, odkiaľ bolesť pramení, pretože bolesť môže byť vyvolaná v jednej časti tela a prejaviť sa v inej. Za základe všetkých zistení naordinuje fyzioterapeut terapiu (pohybovú, prípadne fyzikálnu), ktorá človeku sadne ako uliata. Je iba pre neho a jeho problém, lebo každý je jedinečný, rovnako ako jeho bolesť. Samozrejme, čím skôr s problém príde, tým ľahšie sa ho zbaví.

Lucia Čibenková

Citát

Fyzioterapia pochádza z gréckeho fysis – prírodná sila a therapeiá – liečenie.

7 tipov, ako dodržať novoročné predsavzatia

/v /od

Dali ste si so štartom roka nejaké záväzky? Že budete viac cvičiť, lepšie jesť, viac spať, venovať sa rodine… Nový začiatok je zvyčajne príležitosťou zmeniť v živote pár vecí. Problém s novoročnými predsavzatiami je však v tom, že ich dodržíme iba pár dní, nanajvýš týždňov. Ako zaknihovať úspech? Tu je niekoľko overených tipov.

1 Motivácia

Hnacím motorom každého rozhodnutia či predsavzatia, je motív. Keď vieme, prečo niečo chceme, prečo sa pre to rozhodujeme, lepšie sa nám v dodržaní rozhodnutia zotrvá v krízových obdobiach. Také určite nastane, s tým treba rátať. Ak teda chcete tráviť viac času s rodinou, mali by ste mať jasno, či je to kvôli tomu, že vám častú absenciu doma vyčíta partner / partnerka, alebo preto, že je to váš pocit, vaše presvedčenie. Výskumy v sociálnej psychológii opakovane potvrdzujú, že jednotlivcom sa podstatne úspešnejšie darí dosiahnuť tie ciele, ktoré si stanovili sami z vlastného presvedčenia a horšie tie, ktoré si stanovili, lebo si to želalo ich okolie.

2 Reálny cieľ

Ďalšou podmienkou úspechu je stanoviť si naozaj reálny cieľ. V prípade predsavzatí platí, že menej je viac. Veď je číry nezmysel chcieť za 12 mesiacov schudnúť povedzme šesť konfekčných veľkostí. Ale také kilo každý mesiac, to sa dá. Prvé mesiace to možno pôjde aj rýchlejšie, ale nevystavíte sa frustrácii, keď sa ubúdanie hmotnosti spomalí, alebo na niekoľko týždňov úplne zastaví. Pretože sa to stane.

3 Plán

Len čo viete, čo chcete a prečo to chcete, treba si urobiť plán. Ideálne písomne. Jednak vtedy nad svojím cieľom a cestou k nemu viac rozmýšľate a jednak pri písaní jednotlivých krokov si svoj záväzok viac zvnútorňujete.

V prípade predsavzatia, že chcete tráviť viac času s rodinou, si už dnes naplánujte spoločné aktivity povedzme na každý druhý víkend. Naše hotely v Liptovskom Jáne (Alexandra Wellness Hotel a Hotel Avena) sú ako stvorené na aktívne i oddychové rodinné víkendy. A v sTC Aréne, v Alexandra Šport Hoteli a v ďalších prevádzkach Alexandra Coplexu je vždy nejaká akcia atraktívna aj pre rodiny.

Ak ste si predsavzali schudnúť alebo aspoň nepribrať, potrebujete si naplánovať minimálne tri športové aktivity do týždňa. Chôdza je super a nič nestojí, no zároveň nestačí. Takže ju doplňte napríklad dvoma cvičeniami vo fitku v sTC

4 Odmena

Ak ste si stanovili malé ciele a darí sa vám ich dodržiavať, pokojne sa odmeňte. Napríklad sa v duchu pochváľte. Alebo aj nahlas pred zrkadlom. Je fajn, ak viete do svojho plánu zapojiť aj ďalšiu osobu a ak vás za jeho plnenie pochváli ona, je to dvojnásobná radosť.

Dovolené sú aj hmotné odmeny, drobnosť ako slávnostná večera v HuntyFish, nová bedmintonová raketa, topánky alebo voňavá aróma masáž v rehabilitačnom centre Medella.

5 Jedno zlyhanie nie je konečná

Častým dôvodom, prečo nejaké predsavzatie nedodržíme, je to, že keď ho raz porušíme, všetko vzdáme. Týždeň sme neboli cvičiť, lebo nás prikvačila choroba a navyše sme sa cez víkend nehorázne prejedli na rodinnej oslave, takže máme pocit, že pokračovať v diéte a cvičení je márne. Omyl! Výčitky svedomia treba umlčať tým, že budeme vo svojom predsavzatí pokračovať. Jedna vyfajčená cigareta predsa nemôže vygumovať všetky predchádzajúce dni bez dymu.

6 Dobíjajte si baterky

Plnenie každého predsavzatia vyžaduje energiu. Preto už pri zrode predsavzatia myslite na to, že to bude chcieť istú úpravu životosprávy tak, aby ste mali aj dosť oddychu. Zlyhania a relapsy nastávajú práve vo chvíľach, keď sme unavení, vystresovaní, nervózni. Príležitosti na pravidelný aj nepravidelný relax každého druhu (aktívny, pasívny) ponúka Sport & Training Centrum Púchov, rehabilitačné a rekondičné centrum Medella, naše reštaurácie a zážitkové areály sv.Hubert, HuntyFish, Európa, Karptia, už spomínané hotely v Liptovskom Jáne a určite nevynechajte z plánu horskú chatu Orešnica, ideálnu základňu na rôzne druhy turistiky a outdoorových športových aktivít.

7 Na dátume nezáleží

Dať si zmysluplné predsavzatie má zmysel kedykoľvek v priebehu roka. Netreba na to dátum v kalendári začínajúci jednotkou, dokonca na to netreba ani začiatok mesiaca či týždňa. Ak niečo chceme, nie je dôvod čakať. Začnime hneď!

Lucia Čibenková

Citát

Výčitky svedomia treba umlčať tým, že budeme vo svojom predsavzatí pokračovať.

Šport vplýva na vývin mozgu

/v /od

Voľakedy v antickom Grécku bola ideálom takzvaná kalokagatia, teda rovnováha medzi rozvíjaním ducha (vedomosti, zručnosti) a tela (športové aktivity). Keby sme jej ostali verní do dnes, rástli by nám zdravé, múdre a šikovné deti.

Dnes nie je výnimkou, že trojročné deti navštevujú kurzy angličtiny, výtvarnej či hudobnej výchovy. Rodičia robia veľa preto, aby ich ratolesti boli vzdelané a aby keď vyrastú, mali veľmi dobrú štartovaciu pozíciu do života. Povedané zjednodušene, aby mali dobrú prácu s výbornou plácou. A tak im rozvíjajú pamäť, myslenie, kognitívne schopnosti… Zabúda sa však pritom na jedno – na rovnováhu. Pretože intelektové schopnosti sú prepojené aj s fyzickou výkonnosťou tela.

Kto sa hýbe, lepšie myslí

Pohyb je prirodzený prejav ľudského organizmu. „Dovolím si tvrdiť, že šport je pre deti takmer životne dôležitý, pomáha im v mnohých smeroch,“ myslí si riaditeľka súkromnej materskej školy Športovček Andrea Poláčková. „Ako prirodzená súčasť života im pomáha predchádzať negatívnym vplyvom prostredia, ochoreniam či obezite. Dôležitý aspekt športu je aj v tom, že dieťa sa prostredníctvom neho učí tráviť voľný čas, získava kamarátov, sebavedomie, sebadisciplínu a v neposlednom rade sa učí zvládať aj prípadnú prehru. Preto je to dôležitá súčasť nielen fyzického, ale psychického vývinu.“

Mnohé štúdie dokazujú, že fyzická aktivita má blahodarne účinky na duševné zdravie, vrátane znížených výkyvov nálad. Okrem toho lekári z rôznych špičkových svetových univerzít dokázali, že pravidelná fyzická aktivita je spojená so zlepšenou funkciou mozgu, a tým pozitívne ovplyvňuje študijné výsledky.

Šport rovná sa pohyb

Čo sa však skrýva za tvrdením, že deti by mali športovať? Mali by od mala pravidelne chodiť na tréningy? „To určite nie,“ hovorí A. Poláčková, „ak tvrdíme, že pohyb je prirodzenou súčasťou života a vývinu, rovnako platí, že treba pre každý vek vybrať prirodzenú, nazvime to pohybovú, nie športovú, aby to nezavádzalo, aktivitu.“

Najmladším deťom je prirodzená chôdza, medzi pohybové (športové) aktivity v útlom veku možno zaradiť aj šplhanie sa po preliezačkách, kde si deti jednak posilňujú svaly a zároveň rozvíjajú motoriku, zlepšujú si koordináciu tela, učia sa, čo všetko dokážu a na čo ešte nemajú. Riaditeľka púchovskej škôlky Športovček pritakáva: „Nemôžeme ročného chlapca učiť hrať futbal, potrebuje si zlepšiť základ, ktorým je chôdza a motorika. Ale malé deti zvládajú plávanie či pohybové hry, s dôrazom na slovo hra.“

Presne tak, nemali by sme zabúdať, že deti sú v prvom rade deti, hranie je súčasťou ich života, cez hru sa rozvíjajú, spoznávajú svet. Aj pohyb by mal byť preto hrou, a nie drinou. „Deti v ranom veku sa učia pozorovaním. Ak vidia, že rodičia sa hýbu a ak ich rodičia tiež zapájajú do pre deti príjemných pohybových aktivít, je veľká šanca, že pohyb a šport sa stane prirodzenou súčasťou života dieťaťa, čo je dnes nanajvýš potrebné,“ je presvedčená Andrea Poláčková.

Komu zachutí?

V škôlke, ktorú riadi, sa deti nielen vzdelávajú, ale rozvíjajú sa aj pohybovo. „Hneď ráno pred jedlom ich cvičením pani učiteľky parádne rozprúdia rozcvičkou. Tá sa robí vo všetkých škôlkach, ale u nás sú v nej naše pani učiteľky tak vložené, že aj deti to strhne. Je to neskutočná nálada, neskutočná atmosféra, deti nič nerobia nasilu, sú tým pohltené a každému by som dopriala vidieť to,“ usmieva sa A. Poláčková.

Samozrejmosťou je každodenný pobyt vonku a v rámci toho buď prechádzka, alebo hry, počas ktorých sa deti hýbu a zároveň sa kadečo učia. A pokiaľ je vhodné počasie, deti sú vonku aj poobede. „Okrem tohto bežného štandardu u nás deťom ponúkame aj pohyb v závislosti od sezóny. Dva razy do roka mávame plavecký výcvik, teraz máme pre deti saunovanie, čo je tiež úžasné na imunitu, boli sme v soľnej jaskyni. Aktuálne prebieha korčuliarsky výcvik a do budúcna by sme chceli do nášho programu opäť zaradiť aj lyžiarsky výcvik,“ vymenúva športové možnosti Športovčeka.

Okrem toho sú poobede v škôlke rôzne športové a tanečné krúžky. To má potom rodič, keď sa neskoro poobede vráti z práce, menšie výčitky svedomia, že so svojou ratolesťou nestrávi ešte dve – tri hodiny niekde vonku, ale dovolí jej pozerať rozprávky na tablete, aby stihol všetko, čo si vyžaduje domácnosť…

Jeden alebo všetko

Podľa odborníkov je v predškolskom veku ideálne začať s rôznymi druhmi športov. Dieťa v nich samozrejme ešte nebude vynikať, ale naučí sa základy. V tomto veku totiž deti ešte nie sú také ustráchané, sú otvorené zážitkom, a preto sa učia novým pohybom ľahko, dalo by sa povedať prirodzene. A neskôr, keď začnú chodiť do školy, môžu začať chodiť na tréningy aj dvakrát do týždňa.

„Ideálne je, keď dieťa vyskúša viacero rôznych športov. Vôbec to nie je o tom, že pri ničom dlho nevydrží. Samozrejme, je fajn, keď ho dokážeme presvedčiť, že ak bolo trikrát na plávaní a štvrtý raz sa mu nechce iba z čírej pohodlnosti, nie je to dobré. Nech dokončí kurz, veď netrvá ani tri mesiace a potom si môže vybrať iný šport. Pre jeho budúci život je významné naučiť ho zvládať aj istú mieru diskomfortu, ale nevnucovať mu silou mocou druh športu, ktorý vybral rodič. Veď vieme, že deti nie sú na to, aby napĺňali jeho nesplnené sny,“ upozorňuje A. Poláčková z MŠ Športovček.

A nikde nie je napísané, že školáci musia pri jednom druhu športu, ktorý si vybrali, vydržať navždy. Pestrosť a striedanie športov, je len výhodou, pretože si rozvíjajú rôzne časti tela a to netrpí jednostrannou záťažou. Keď sme pri záťaži, treba spomenúť, že nielen dospelí, ale aj deti potrebujú regeneráciu, niekedy aj fyzioterapiu, kde a naučia správnym pohybom a správnemu držaniu tela. Pri pravidelnom športovaní sú pre správny vývin mladého organizmu aj takzvané doplnkové športové aktivity – napríklad plávanie, bicyklovanie, strečing a saunovanie.

Športujúce deti sú zdravšie, dosahujú lepšie výsledky v škole a sú úspešnejšie v živote, pretože platí, že pohyb ovplyvňuje nielen telo, ale aj myslenie a celkový životný štýl.

Lucia Čibenková

Citát

Pohyb ovplyvňuje aj myslenie, aj životný štýl.